Pokusný Zajac

Posledné dva týždne sú myši snáď všade. Teórie, odkiaľ sa vzdali, sú rôzne. Fatoumata (upratovačka) je presvedčená, že sú to určite naše myši z pivnice. Boli tam od nepamäti, ale kvôli rekonštrukčným prácam – kedy je všetko otvorené – sa rozliezli sa po celom hoteli. Šéf je presvedčený, že sú to myši od susedov – majú také malé alžírske bistro, kde sa robia kebaby a varí sa v pivnici. Asi deratizovali a všetky myši poslali k nám. Nech sú už odkiaľkoľvek, teraz bývajú u nás a dlžia nám nájomné za mnoho nocí.

 

Reakcie klientov na myši sú v mnohých prípadoch prekvapivé. Skupinka mladých v panike zbalila všetky veci a na recepcii z nás – pod hrozbou zavolať hygienikov – vymámili polovicu peňazí, ktoré zaplatili za svoj pobyt. Ini klienti zídu skromne dole – povedia, že majú myš v izbe a poprosia nás, či by sme ju mohli odtiaľ vziať. Pevnejšie nátury – postaršia Alžírčanka, ktorá u nás býva dlhodobo - nám priniesla myš v sáčku rovno na recepciu.

 

V izbách, v ktorých nemáme hostí sme nastavili rôzne pasce. Klasické pasce a la Tom a Jerry, granule na malých tanierikoch, lepidlo na lepenkových štvorcoch. Tesne pred tým, než tam ubytujeme hostí, vybehne na poschodie „čistiaca čata" a najčastejšie to nastražíme do najbližšej voľnej izby. Naposledy som nahádzala všetko zo šestky na sedmičku. Na ďalší deň sme na to ale zabudli a na sedmičke sme ubytovali mladého ruského chlapca. Nevedel ani po anglicky ani po francúzsky a na recepcii bola iba Ourdia. Prišiel ju poprosiť, či by mohla dať tie pasce preč z jeho izby, lebo sa tam ťažko pohybuje. Nuž. Mali sme šťastie. Na ďalší deň sme ubytovali veľkú skupinu cudzincov. Prenajali si izby iba na jednu noc – asi ich čakala dáka významná udalosť, lebo ráno schádzali tým príšerným, pokriveným, škvrnitým, linoleovým schodiskom oblečení veľmi elegantne. Odovzdajú mi kľúče zo všetkých izieb čo mali, vyberú jeden a ako v nemom divadle mi pantomimicky ukazujú: mouse – spí.