Kolieska sa otáčajú, remene výťahu sa napínajú. Robo pomaly stúpa smerom k marketingovému oddeleniu. Prehráva si včerajší deň: ráno sa chvasce že po ňom ide jeho šéfka, krásna gazela... a večer sa v dákej nočnej relácii tá gazela priznáva, že si pred troma rokmi zmenila / teda zmenil pohlavie...
Pokojne, pomaly. Všetko zvládneš. To, že si sa so šéfkou... teda so šéfom vyspal, si si už vymýšľať nemusel, ale veď kto si to už len bude pamätať.
Dvere sa otvoria, Robo stojí sám vo svojej jame levovej a oproti nemu Jožo z účtovného oddelenia. Jožo sa hneď uškrnie. Včera prechádzal Robove účty. Do firemných nákladov si zarátaval aj osobné výdavky – nový MP3 player, športová výbava na golf, mraznička, domáce kino, ... Toto dá Robovi vyžrať.
„Á Róbert, ako sa dnes máme?“ Spýta sa Jožo posmešne.
Pokoj, je to iba nevinná otázka – opakuje si Robo. O ničom nevie. Istotne sa na tú reláciu včera nepozeral.
„Mám sa dobre.“ Odpovie Robo odmerane.
„Prišiel dnes deň zúčtovania, však!“ dodáva Jožo.
„Mám sa veľmi dobre.“ Opakuje Robo ako v tranze.
„Ale čo! Róbert sa má veľmi dobre. Vzhľadom na to čo som včera videl. Toto už nezatlčieš. Ak sa nepriznáš sám, ja už sa postarám, aby o tom vedeli.“
Pokojne Róbert, dýchaj zhlboka ... Dvere výťahu sa opäť otvoria – 12 poschodie – marketingové oddelenie. Počuť slabé cinknutie a potom už iba krik. Róbert vybehne s revom „Ja som s ním nespal! Ja som s ním nespal!“
(Za ním beží zmätený Jožo z účtovného: „Róbert, ja som to tak nemyslel!“)
Komentáre
nnieeeeee lož má krátke nohy má ;)
klasika